PrintBack

Osobnosť Matky Alfonzy Márie Eppinger
očami jej súčasníkov

 

Abbé Busson, ktorý patrí medzi najlepšie informovaných svedkov života Matky Alfonzy Márie Eppinger hovorí, že jej postava,  aj keď je veľmi štíhla nie je slabá. Jej prejav tváre je vážny, predsa však nie pochmúrny. Práve naopak v rozhovore s ňou každý rýchlo nadobúda dôveru, kde je možné vycítiť skromnú radosť. MAM sa vie na osobu zvláštne zahľadieť. Jej pohľad je prenikavý, skúmavý, predsa však prajný. Možno povedať, že vie čítať v duši druhého. Jej hlas je veľmi zamatový, zvonivý, ale nie silný. Jej spôsob prejavu je jasný.

Dr. Kuhn, ktorý ju osobne stretol,  o nej hovorí: „Je to mladá žena veľmi jemného zdravia, jej hlas znie jasne, jej správanie je dobromyseľné, jej črty tváre sú inteligentné. Na moje otázky mi odpovedá veľmi slušne, úplne a nenútene.“

Abbé Glöckler, ktorý ju osobne poznal a napísal o nej životopis, hovorí: Matka Alfonza Mária je strednej postavy, štíhla, takmer chudá. V jej oválnej tvári svietia dve hlboké oči, ktoré návštevníkov prenikli takpovediac do špiku. Jej ústa s úzkymi perami  robia dojem prísnosti a panovačnosti.


Pozerajúc na jej poslednú fotografiu z jej tváre vyčítame rozhodnú a nezlomnú vôľu, jej hlboké a skúmavé oči, uhladené správanie. Predsa táto vôľa je zmiernená teplom, dobrotou, ktorá chce každého porozumieť. Činnú horlivosť spája s múdrou utiahnutosťou.
MAM je vyrovnaná osobnosť, jej živá povaha ju ženie k činnosti. Predsa najprv si premyslela a skúmala dôsledky svojho konania. Keď však pred Bohom dospela k nejakému uzáveru, tak robila všetko preto, aby ho uskutočnila a nič ju nevedelo zadržať. Jej život nám ponúka dosť príkladov o jej pokornej poslušnosti voči svojmu Pánovi. Jeho vôľu plnila stále a za každých okolností. K cieľu, ktorý videla ako jasný, šla priamočiaro.  Od detstva  vlastnila vytrvalosť, ktorá hraničila s tvrdohlavosťou. Celý svoj život bojovala s touto chybou.
Nič neušlo jej bystrému pohľadu, napriek tomu bola vo svojich úsudkoch opatrná. Matka Alfonza Mária bojovala s chybami  svojich dcér  veľmi vážne a prísne. Ale z celého srdca si priala vždy odpustiť a byť dobrou.  Bola prísna, ale hneď vedela zabudnúť na to, čo jej bolo spôsobené. Vysvetľovala to takto: „Som pripravená pobozkať nohy sestre, ktorá sa neospravedlňuje pri pokarhaní a nevie sa uraziť“. Prísnosť matky, ktorá jej bola vlastná,  nemala v sebe nič odstrašujúceho.
Sestry o nej hovorili: „Milujeme svoju matku osobitne pre jej jednoduchosť v myslení a konaní.“ Milovala samotu, ale s ľuďmi rozprávala rada a s radosťou. Táto žena, ktorá mala takú moc nad ľuďmi, chcela ostať skrytá. Vlastnila veľkú lásku k samote a mlčaniu. Tak vedela svoje dielo heroicky doviesť k zavŕšeniu.
Jej povaha vyjadrovala čosi originálne. Mimoriadna citlivosť jej duše vycítila každé utrpenie, predsa znášala ho z lásky k Ukrižovanému.
Aj tie najhorkejšie obvinenia ju nevedeli obrať o pokoj duše. Nechala hovoriť múdrych tohto sveta a ona sama vsadila všetku svoju dôveru v Boha. 
Pretože prešla dlhou a tvrdou školou utrpenia, mala jemné porozumenie pre núdzu blížnych.  Všetci návštevníci odišli od nej  potešení a to vďaka jej nezištnej dobrote a zvlášť vďaka nadprirodzenému charakteru jej slov.
Dar, čítať v duši blížneho prispel osobitne k tomu, že pre mnohých bola bezpečnou vodkyňou.  Poznáme o tom mnohé svedectvá. Pre každého mala to správne slovo a potrebnú radu. Boh ju obdaril zdravým rozumom a istým úsudkom. Mnohí odchádzali od nej s rozhodnutím nastúpiť správnu cestu životom.
Boh jej dal osobitné poverenie ohľadom kňazov. Tí, k nej prichádzali v hojnom počte. Rozprávala im o veľkosti a dôstojnosti kňazstva. Veľmi veľa sa modlila za kňazov, Svätého Otca a diecézneho biskupa. Vidíme hlboký pokoj na jej tvári. Tak pavlovsky povedané: dokončila svoj beh.
Jej oči sa už viac neupierajú na nič pozemské, pozerajú ponad  všetko materiálne, pozerajú na už iný a krajší svet.  Nie sú to unavené oči. Svieti v nich svetlo čistej duše. 
A jemný úsmev? Ten nám chce povedať: „Po tom, čo som prekonala mnohé utrpenia, viem, že teraz ostáva viera, nádej a  láska, tieto tri. Najväčšia je však láska!“
Jej duša opúšťa telo, ktoré je pre ňu už iba transparentnou schránkou.
Tento posledný obraz je pre nás zrelou žatvou bohatého života, ktorý MAM  stvárnila v nádhernej jednote podľa cieľa, ktorý si vytýčila: „Všetko v Bohu, s Bohom a pre Boha, k jeho väčšej cti a oslave!“

In: Sr. Jozef M. Perrin, Matka Alfonza Mária, Alžbeta Eppinger 1814-1867, Zakladateľka Kongregácie Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, Alsatia, Colmar 1949.

späť