alfonzamariaeppinger.com | Alfonza Maria Eppinger zakladatelka kongregacie v zahranici | Vďaka

 

 

Aktuality * Vďaka, Matka Alfonza Mária

 

„Momentálne je potrebné dokázať, že povesť svätosti stále pokračuje – v presvedčení tých, ktorí Matku Alfonzu Máriu vzývajú, a že sú znaky povesti svätosti, čoho dôkazom sú obdržané milosti a vyslyšania modlitieb.

Teda sme pozvané modliť sa, obdivovať Božie dielo v živote Matky Alfonzy Márie  a prosiť o to, aby sme mali účasť na milosti, ktorá jej bola darovaná a to osobitne v odpovedi na výzvy dnešnej doby. Pán nám dá spoznať svoju vôľu v miere našej viery a disponibility.“
                                                                                                                             
                                                                                                             Z obežníka Postulazione M.A.M.,  október 2004

 

O ovocí modlitby na príhovor Matky Alfonzy Márie Eppingerovej sa presvedčili ľudia pred nami a presviedčame sa o tom aj dnes. 
V Archíve Materského domu v Oberbronne (Francúzsko) nachádzame svedectvá o početných obráteniach  a obdržaných milostiach a dostávame ich aj teraz do Ríma.

Uvádzame niektoré z nich:

  • 2.4.1931               
    Obrátenie
  •  

    V nemocnici sa liečil chorý, ktorý nechcel počuť o náboženstve. Nikto sa ani neodvážil dúfať, že si tento chorý splní povinnosť k Veľkej Noci. Samotný kňaz sa o ňom vyjadril: „O tom  mi nemusíte rozprávať!“
    Ošetrujúca sestra  však predsa poprosila staršie sestry z Niedebronnu, aby sa spolu s ňou modlili k M.A.M., aby všetci chorí v nemocnici prijali sviatosti. Sestra nestrácala nádej a nebola sklamaná. Bez toho, aby s chorým predtým hovorila, sám si požiadal možnosť vyspovedať sa a na nasledujúci deň prijal Eucharistiu.    
    Sr. Adolphine

     

  • 29.12.1932                      
    Uzdravenie; Diagnóza: Zápal nohy
  • Chorý prišiel do nemocnice so zápalom nohy, bolesť bola na dotyk neznesiteľná. Nepomáhal mu nijaký utišujúci prostriedok. Snímok ukázal, že ide tuberkulózu kostí. Lekár sa rozhodol chirurgickým zákrokom pacientovi pomôcť. Pri týchto jeho slovách sa ošetrujúca sestra rozhodla modliť novénu k našej uctievanej matke zakladateľke. Ráno na deviaty deň novény – na prvý piatok – chorý prijal Eucharistiu a skonštatoval, že bolesti celkom prestali. Vyliečenie nemožno vysvetliť prirodzeným spôsobom.                         
    Sr. Albana

     

  • 27. 2.  1932          
    Uzdravenie Florenza Baera; Diagnóza: Septicemia ľavého ramena
  • Florenz (37), vojnový invalid trpel na tuberkulózu ľavého ramena. Lekár 23.11. 1931 rameno chirurgicky otvoril, ale chorý  aj tak veľmi trpel.  Kosť sa vzhľadom na intenzívnu tvorbu hnisu rozpadla a lekár nariadil operáciu na 21. 12. avšak táto musela byť presunutá na 23.12. 1931. Keďže stav sa zhoršoval sestry sa začali modliť novénu k našej zakladateľke, aby na jej príhovor vyprosili uzdravenie chorého alebo aspoň záchranu ramena. Po dvoch dňoch modlitieb nastalo zlepšenie, bolesti ustúpili, chorý sa pozbieral. O pár dní lekár skonštatoval, že kosť sa opäť zrástla. Dňa 27.2.1932 po snímkovaní ramena lekár operáciu vylúčil a konštatoval zlepšenie. Chorý sa zakrátko tešil úplnému vyliečeniu.                                                                                                               
    Sr. Leontina

     

  • 13.5.1932
  • Uzdravenie pána  T.; Diagnóza: Obojstranný zápal pľúc
  • Pán T. (42) prišiel 12.3. 1932 do nemocnice s obojstranným zápalom pľúc a teplotou 40,5 °C. Táto teplota trvala 10 dní napriek nasadenej liečbe. Stav sa beznádejne zhoršil, chorý prijal sviatosť pomazania chorých a vyspovedal sa. Potom nastalo také zhoršenie, že lekár predpokladal len 48 hodín života.
    Vtedy sa sestry spolu s chorým začali modliť novénu k M.A.M.. Chorý mal teplotu 40,3 °C. Na nasledujúci deň mu teplota klesla na 38,3 °C a postupne sa znižovala až na 37,5 °C.
    Lekár bol veľmi prekvapený a vyjadril sa, že ide bezprostredný zázrak.
    Bol to nadprirodzený zásah a možno ho to vnímať ako milosť.                   
    Sr. Ambroise

  • 15.11. 1932        
    Uzdravenie päťmesačného chlapčeka Franza Taboureana;
  • Diagnóza:  Colisepsia

    Päť mesačný Franz bol ťažko chorý a 11.11.1931 sa lekári vzdali nádeje na jeho záchranu. Spoločenstvo sestier sa rozhodlo modliť novénu k M.A.M. Pritom sa modlili trikrát Otče nás, Zdravas Mária a Sláva Otcu, aby ďakovali Bohu za milosti, ktoré Boh udelil ich zakladateľke – jej osobne ako aj celej kongregácii.
    Dňa 14.11.1931 lekár opúšťal chlapčekovu izbu slovami, že za pol hodiny skoná. Napriek tomuto tvrdeniu chlapček ešte na druhý deň žil. Sr. Valesia, ktorá ho ošetrovala však videla, že je to jeho posledná hodina. Tento stav trval do večera. Keď rodičia opustili jeho izbu nastalo zlepšenie. Chlapec prišiel k sebe a začal prijímať tekutiny a zakrátko bol úplne uzdravený.
    Je potrebné poznamenať, že akonáhle sestry ukončili novénu, chlapec bez prestania plakal – deň a noc bez toho, aby sa zistili dôvod.  Rodina preto začala znovu novénu k M.A.M.: tentoraz ako vďakyvzdanie Bohu. Chlapec sa potom upokojil.  
    Sr. Marie.Catherine

  • 2.11.  1949                       
    Uzdravenie  päťročného chlapca Jacqua Baumgartnera;
  • Diagnóza:  Obojstranný  zápal ucha

    Päťročný  Jacques  trpel na obojstranný zápal ucha, mal silnú hnačku a veľmi schudol.  V nemocnici mu robili dvojitú parazentesu  (prepich) a liečili ho penicilínom. Na druhý deň sa chlapček sťažoval na kŕče a neskôr sa prestal hýbať, tak že si mysleli, že je mŕtvy. Matka chlapčeka poprosila sestry o relikvie M.A.M. a v bezhraničnej dôvere sa modlila k našej zakladateľke. Boli privolaní aj dvaja lekári, ktorí rozhodli o operácii ucha na 9. 10.  1947.  Po operácii sa chlapček cítil dobre, ale nečakane, 11.10. sa stav zhoršil. S malou nádejou sa lekár ešte pokúsil o transfúziu krvi. Chlapec dostal opuch, ktorý po pár hodinách ustúpil. Na ôsmy deň po operácii sa stav skomplikoval, chlapček zoslabol, kŕmili ho len sondou a ležal bez pohybu. Vtedy mu matka vo veľkej nádeji priložili na oči relikvie M.A.M. a povedala: „Teraz spi, moje milé dieťa!“ Dieťa potom spalo 8 hodín. Ošetrujúci lekár potvrdil, že vyčerpal všetky ľudské prostriedky na jeho záchranu a to, že sa podarilo chlapca zachrániť možno pripísať len nadprirodzenému zásahu z neba. 
    Klinka sv. Jozefa, Kolmar

  • 1962         
    Uzdravenie sr. Lukrétie Strakovej; Diagnóza: TBC pľúc
  •  

    V roku 1951 po sústredení menovaná sestra odišla pracovať do továrne v Čechách s ostatnými sestrami. Po nejakej dobe ochorela na TBC (Caverna). Veľmi dôverovala príhovoru Matky Alfonzy Márie a modlila sa, aby sa prihovárala za ňu v nebi.
    Odišla sa liečiť do Tatier. Po prepustení bola v ťažkej situácii (kvôli režimu). Nemohla sa vrátiť do továrne. Prišla k sestrám do Jasova, kde sa ďalej liečila a chodila na pravidelné lekárske kontroly. Operácia pľúc však bola nevyhnutná.
    Sr. Lukrécia  vtedy zintenzívnila svoje modlitby (modlila sa deviatniky a prosila o milosť uzdravenia).
    Pri nasledujúcej kontrole v pľúcnej ambulancie v Moldave nad Bodvou jej ošetrujúci lekár Dr. Müller po dôkladných vyšetreniach oznámil: pľúca sú čisté, operácia nie je potrebná.
    Sr. Lukrécia bola presvedčená, že ide o zázračné uzdravenie. V zapätí prosila  ošetrujúceho lekára, o potvrdenie, že sa nevysvetliteľným spôsobom jej predošlá diagnóza nepotvrdila. Lekár uznal uzdravenie, ale sa bál vtedajšieho režimu a písomne to nedosvedčil.
    Keďže kvôli TBC pľúc už poberala invalidný dôchodok, nastala zvláštna situácia.
    Ošetrujúci lekár ju stále ešte predvolával na vyšetrenia, musel však potvrdiť, že sa uzdravila čím stratila nárok na invalidný dôchodok.
    Nastúpila ako zdravotná sestra do Domova dôchodcov v Pilníkove na Morave. Recidíva TBC pľúc sa až do jej smrti už neopakovala. Do konca svojho života s vďakou spomínala toto svedectvo medzi sestrami a bola presvedčená, že bola uzdravená na príhovor M.A.M.
    Zomrela v roku 1997 vo Vrícku.  
    Sr. Bonavíta

  • Október 1994                  
    Uzdravenie sr. Blaženy;
    Diagnóza: po zlomenine šokový stav spojený s bezvedomím a s následným postihnutím centrálneho nervového systému (CNS) s poruchou hybnosti a citlivosti (pravdepodobne vznik  tukovej embólie)
  • Dňa 21.9.1994 som utrpela ťažký úraz pri páde zo stromu. Ihneď som upadla do bezvedomia. Liečená som bola najprv v Skalici a od 13.10. 1994 v Bratislave. Striedavom som bola raz v bezvedomí raz pri vedomí. V čase keď som nadobudla na chvíľu vedomie prežívala som akúsi neskutočnú realitu (zvláštna predstavivosť).
    Ošetrujúci lekár MUDr. Roman Kerekeš, riaditeľ nemocnice v Skalici sa písomne vyjadril  o mojom uzdravení takto:
    „Vzhľadom ku závažnosti  stavu, kedy v prvých dňoch ste bola ohrozená na živote ... sa dá s istotou predpokladať že sa jednalo o komplikáciu tukovej embólie s postihnutím CNS, ktorá ak sa prvotne nekončí smrťou, veľmi často máva trvalé následky mozgu. Jedná sa o ojedinelý prípad, kedy nedošlo ku žiadnemu zanechaniu následku tejto smrtiacej komplikácie.“
    Sestry Slovenskej provincie sa v tom čase vrúcne modlili a prosila Nebeského Otca o moje uzdravenie na príhovor M.A.M.
    Uverila som a verím v silu modlitby k Zakladateľke M.A.M. Po úraze som sa rozhodla viac robiť dobro, byť na pomoci v službe bratom a sestrám podľa mojich možností a schopností.
     Sr. Blažena

     

  • 4.12. 2004             Úspešné zvládnutie skúšky
  • V roku 2004 som začala študovať na Prírodovedeckej fakulte v Košiciach  a pripravovala som sa na veľmi ťažkú skúšku z Cytomorfológie. Podotýkam, že mám 40 rokov a študujem popri zamestnaní. Denne som sa modlila k M.A.M. o príhovor, aby sa mi táto ťažká veda dostala do hlavy.
    Verím, že moja prosba bola vyslyšaná, lebo skúšku som úspešné zvládla 4. decembra 2004.
    Od toho času sa modlím za svojho dospievajúceho syna (14), ktorý je ťažko zvládnuteľné dieťa. Aj na ňom vidím zmenu. Jeho život sa uberá lepším smerom... Vďaka Bohu a M.A.M.           
    Pani N.N.

     

  • 22.11.2004                      
    Nepotvrdenie diagnózy: Sclerosis multiplex
  • Moje ochorenie začalo stŕpnutím nôh a koncov prstov na rukách a asi od 10.5. – 27.5.2004 som bola práce neschopná. Začala liečba, ale problémy ustupovali mierne, čo malo za následok ďalšie vyšetrenia. Od 10.8.2004 som už musela byť hospitalizovaná na Neurologickom oddelení v Topolčanoch, kde nasledovala lumbálna punkcia miechy. Výsledok vyšetrenia znel: Sclerosis multiplex.  Nemusím popisovať, čo som prežívala. Vďaka rehoľným sestrám a členkám Duchovnej rodiny sme sa spolu modlili a prosili M.A.M. o príhovor u Boha za mňa.
    V tom čase som cítila veľkú potrebu zúčastňovať sa na svätých omšiach a modliť sa ruženec. Cítila som silu modlitby a Božiu milosť.
    Medzitým nasledovali ďalšie a ďalšie vyšetrenia. Výsledok posledného vyšetrenia  22.11.2004 znel: „Jednoznačné signálne zmeny typické pre cerebrálnu formu SM nie sú prítomné.“
    Ihneď som rozposlala SMS: „Vďaka Bohu  a modlitbám sa moja diagnóza nepotvrdila.“
    Moja viera sa veľmi prehĺbila, cítim Božiu prítomnosť pri modlitbe, doma všade kam idem, pri modlitbe ruženca a najviac pri svätej omši. Vnímam to ako výzvu k ďalšej pokore a k modlitbách za blahorečenie M.A.M a ešte väčšej oddanosti Bohu  za milosť, ktorú mi udelil.                
    Pani N.N.

     

  • Január 2005                    
    Prebudenie z kómy; Diagnóza: Zhubný nádor pankreasu
  • Na slávnosť Božského Vykupiteľa dňa 23.10.2004 bola Margita (24) prevezená do nemocnice vo Viedni (SMZ Ost) s diagnózou: Zhubný nádor pankreasu. Lekári skonštatovali, že operácia už nepríde do úvahy a umelo ju uviedli do kómy  (hlbokého spánku). Takto ležala do 15. januára 2005 v kóme.
    Lekári nemohli nič viac urobiť a skoro všetci boli tej mienky, že Margita sa viac nezobudí.
    Modlila som sa k Matke Zakladateľke o zázrak a vždy som mala predstavu, že Ježiš na príhovor  M.A.M. podá Margite ruku ako Jairovej dcére z Evanjelia. Dokonca som o tom na Vianoce povedala v mojom spoločenstve, keď už mnohí sa vzdali akejkoľvek nádeje na jej prežitie.
    Prešli takmer tri mesiace. Matku Margity sme utešovali a povzbudzovali, aby sa s nami modlila k Matke Zakladateľke.
    Dňa 15. januára 2005 Margita zrazu otvorila oči a začala rozprávať a duševne bola na výške. Pomaly sa zotavuje a stopy po predchádzajúcej diagnóze nie sú žiadne.  
    Keď sme túto radostnú správu počuli od Margitinej matky, spontánne sme vykríkli: „Ja som sa modlila k M.A.M.“ a ďalšia: „Ja tiež.“ Sme presvedčené, že ide o zázrak na príhovor M.A.M.  
    Sr. N.N.

  • September 2005               Ťažká havária
  •  

    Náš dobrodinec, mladý muž, synovec našej sestry utrpel pri ťažkej havárii viacero zlomenín. Z vraku auta ho museli vybrať len tak, že niektoré časti auta odpálili. Utrpel zranenia a jeho život bol veľmi ohrozený. Celé dni ležal v kóme na oddelení intenzívnej starostlivosti.
    V deň havárie, hneď ako som dostala správu, som sa začala modliť k M.A.M. o príhovor u Boha za neho.
    Asi po mesiaci nastalo u neho zlepšenie zdravotného stavu a bol mimo nebezpečenstva života. I keď niekoľkonásobne zlomeniny nôh čakajú na operáciu.
    Pre mňa sú to zázračné vyslyšania na príhovor našej zakladateľky.
    Sr. N.N.

     

  • Október 2005                  
    Zlepšenie zdravotného stavu; diagnóza: Leukémia
  •  

    Intenzívne sa modlím za syna nášho zamestnanca, ktorý sa mi zdôveril so svojou bolesťou, že jeho syn má leukémiu. Dva týždne som veľmi prosila a prosím aj naďalej o príhovor M.A.M. Chlapec sa po prvej chemoterapii cíti lepšie a jeho otec je vďačný za modlitby.
    Pre mňa osobne sú to všetko dôkazy, že naša zakladateľka sa stará o nás a naše prosby a predkladá ich Bohu. Z vďačnosti a úcty k nej chcem ju a jej dielo šíriť aj v širších laických kruhoch. 
    Sr. N.N

     

  • December 2006               Naše dieťa Dominik
  • Chceme sa poďakovať Matke Alfonze Márii Eppinger  za vyslyšané modlitby. Vždy sa na ňu môžeme s dôverou obrátiť a cítime silu jej príhovoru u Pána.
    Už keď sme bývali v Modre a túžili sme s manželom po samostatnom bývaní, v modlitbe sme prosili Matku Alfonzu Máriu o pomoc. Tú sme čoskoro dostali nečakanou ponukou učiteľského bytu.
    Jedna moja kamarátka mala ťažkosti na začiatku tehotenstva. Modlili sme sa k Matke Alfonze Márii a tá kamarátka šťastne donosila dieťatko. Narodil sa jej krásny synček.
    A keď sa občas vyskytnú ťažkosti väčšinou zdravotné, zavoláme si a modlíme sa k Matke Alfonze Márii. Vždy nám pomohla!
    Už toľké deti uchránila pred pobytom v nemocnici! Aj za naše dieťatko sme prosili Matku Alfonzu Máriu. Narodil sa nám Dominik 9. septembra 2006 – na výročie narodenia Matky Alfonzy Márie.
    Je to pre nás veľký dôkaz jej starostlivosti o nás!
    Ďakujeme jej a naďalej ju prosíme, aby bola pre nás takou dobrou a starostlivou Matkou.
    Rodina Čepčeková

  • 12.2.2008

    Z celého srdca ďakujem

    S veľkou radosťou a vierou chcem odovzdať toto svoje svedectvo.                      
                    Všetko sa začalo v lete  roku 2007. Aj napriek tomu, že v marci toho samého roku som bola na gynekologickej  preventívnej prehliadke, ktorá dopadla dobre. Ťažkosti som začala mať v júli. Prejavovali sa častejším močením, takže som myslela skôr na nejaké prechladnutie, či infekciu. Neskôr - asi o mesiac  som už mala pocit, že mi niečo tlačí na močový mechúr. Aj vtedy som si to odvôvodňovala úvahou, že mám azda spadnutú maternicu a budem musieť si to dať do poriadku. Pritom musím povedať, že ma nič nebolelo. Avšak to, čo tam tlačilo sa začalo zväčšovať. 
                     V septembri som rozbehla všetky potrebné vyšetrenia k operačnému zákroku. Vždy som dúfala, že to čo tam je, môže byť nejaká väčšia cysta, alebo niečo nezhubné. Diagnóza po operácií však znela: " zhubný nádor vaječníka ".      V tom, nie pre mňa ľahkom čase, sa mi do rúk dostala kniha Ruženec  oslobodenia. Už pred operáciou som všetko vložila do Božích rúk a tak som sa začala tento ruženec s dôverou modliť.  Keďže som členkou duchovnej rodiny, ktorá sa chystala 13. októbra do Raslavíc na celoslovenské stretnutie, oznámila som sestričke Dominike, že nebudem môcť ísť s nimi, lebo budem v tom čase po operácií. Sestrička Dominika, ktorá našu duchovnú rodinu vedie, predložila prosbu o modlitby za mňa nie len v našej duchovnej rodine, ale aj na stretnutí v Raslaviciach. A ja som pocítila úžasnú silu modlitby nie len osobnej, ale  najmä modlitby príhovoru za mňa. Som nesmierne vďačná sr. Dominike za to, že mi sprostredkovala tak silnú duchovnú podporu. A tak sa okrem celej mojej rodiny a blízkych modlili za mňa aj sestričky Božského Vykupiteľa spolu s veľkou duchovnou rodinou ku ctihodnej zakladateľke matke Márií Alfonze o vyprosenie milostí u nášho Spasiteľa.  Cez všetky tieto modlitby prúdil do môjho srdca neopísateľný pokoj. Takto mi dobrý Boh dával pociťovať svoju prítomnosť a Jeho starosť o mňa a o celú moju rodinu. A čo ma naplnilo veľkou radosťou a prekvapením? Týždeň po operácií som bola pred Krajskou onkologickou komisiou v Košiciach, ktorá stanovila  na základe operačného priebehu a histologických vyšetrení okolitých tkanív, že chemoterapiu nemusím absolvovať, postačí dispenzár. Preto z celého srdca ďakujem môjmu Všemohúcemu Bohu za vyslyšanie modlitieb a vyprosujem Jeho drahé požehnanie pre všetkých ktorí sa za mňa modlili.                          
                   Vďaka, Pane, za túto veľkú milosť.
    Alena Venglarčíková
    Levoča- Slovensko

     

  • Jún 2008   Úspešné zvládnutie skúšok
  •  

    Môj brat toho roku končil svoju druhú vysokú školu.
    No posledne skúšky akosi nemohol urobiť.
    Neurobil jednu skúšku, druhu, tretiu, štvrtú.
    Hrozilo mu, že bude kvôli tomu robiť štátnice až o rok.

    Začali sme sa modliť deviatnik "Na príhovor Matky Alfonzy Márie",
    aj naše sestričky v kláštore u nás, v Spišských Vlachoch
    sa modlili súčasné s nami.

    Brat začal postupne úspešne zvládať všetky štyri skúšky
    (skoro najlepšie zo všetkých), urobil štátnice,

    aj diplomovú prácu obhájil. 

    Bohu vďaka!

    Veríme, že to bolo na prihovor Matky Alfonzy Márie.
                                     
    Daniela,  Spišské  Vlachy

     

  • 9. september 2009                          
    Uzdravenie  malého Petra

                     Ako vyplýva z podrobnej lekárskej správy, vážny zdravotný stav malého Petra vyvolával u lekárov mnohé otázniky. V kritickom momente sa celá široká rodina zjednotila v modlitbe a pokračovala v nej po celý čas Petrovej choroby.
                     Vývoj situácie bolo možné sledovať od februára do augusta 2009, kedy modlitba bola veľmi úpenlivá a dôvera v príhovor Matky Alfonzy Márie - aj napriek najvyššiemu znepokojeniu - sa iba upevnila.
                     Peter, narodený 25.12.2005, mal tri roky a niekoľko mesiacov, keď sa objavili problémy s vrodenou fistulou na krku.  
                     Vo februári 2005 sa táto fistula zväčšila na pravej strane. V marci vyšetrenie echografie  potvrdilo zväčšenie lymfatickej uzliny na krku. Zakrátko, 15.3.2009, si toto zväčšenie vyžiadalo okamžitú hospitalizáciu v nemocnici v Štrasburgu a následnú liečbu antibiotikami v domácom liečení. O dva dni bol nevyhnutný chirurgický zákrok, kde sa pridala aj infekcia. V priebehu ďalších ôsmich dní sa podarilo stav stabilizovať.
                     Dňa 2.7.2009 nastala recidíva. Stav bol veľmi akútny: chlapček prestal hýbať hlavou a prestával rozprávať, kvôli silnému tlaku opuchliny na hlasivky. Stav bol veľmi komplikovaný, vyžadoval konzultácie odborníkov a fistula dĺžky 5 cm začala ochromovať viaceré funkcie.
                     Dňa 13.8.2009 lekárske konzílium rozhodlo o okamžitej operácii. Traja privolaní chirurgovia z Paríža operovali chlapčeka takmer 3 hodiny v Štrasburgu.  O tretej popoludní  sa Peter začal na jednotke intenzívnej starostlivosti preberať a na druhý deň bol stav natoľko zlepšený, že sa mohol bez ťažkostí vrátiť domov. Rana sa zahojila rýchlo a bez akýchkoľvek komplikácii. 
                     Celá rodina ďakuje Bohu za uzdravenie a je presvedčená o príhovore Matky Alfonzy Márie v tomto komplikovanom prípade Petra, ktorý po návrate domov je celkom iný než predtým – plný života a radosti.

    Rodina Seitzová, Francúzsko

     

  • 2.  Január  2010                         

    Vyslyšanie v záležitosti môjho syna


                     Obdobie, ktoré som práve prežila bolo jedno z najhorších a plné obáv. Môj jediný syn, lekár, vždy veľmi usilovný a vyznamenaný, po úspešnej práci vo výskumnom ústave, nečakane stratil miesto. Zdalo sa, že sa nič nedeje a všetko sa zakrátko vyrieši, pretože prísľubov na nové miesto bolo niekoľko – vo svojom odbore je naozaj špecialista.
                     Plynuli však mesiace a nič sa nedialo. Syn sa dostal až na hranicu vyčerpanosti – dokonca bola nevyhnutná pomoc psychológa.
    Po celý tento dlhý čas som sa denne modlila a prosila som všetkých tradičných svätých ako aj našich drahých zomrelých, aby mu pomohli nájsť východisko z tejto ťažkej situácie. Ale nič sa nedialo a začala som byť nespokojná a  sklamaná. Plynuli ďalšie mesiace plné strachu.
                     Situácia sa zmenila v prvých novembrových dňoch, keď som sa vybrala s príbuznými zo Sicílie do našej krásnej baziliky sv. Pavla za múrmi v Ríme. Príbuzní, vidiac moje neľahké položenie, nechceli mi robiť žiadne starosti. Presvedčila som ich však, že s radosťou ich budem sprevádzať. Neskoro popoludní sme prišli k bazilike. Zdalo sa, že je už zatvorená. Ale našli sme ešte jedni dvere otvorené – bola to bočná brána.
                     Práve prebiehala modlitba Večerných chvál pátrov benediktínov za asistencie niekoľkých sestier – čo som sa dozvedela až dodatočne. Naozaj som spočiatku nerozumela o čo ide a tak som poprosila o vysvetlenie prítomné sestry. Po vysvetlení mi jedna sestrička darovala depliant o ich zakladateľke Matke Alfonze Márii Eppinger.
                     Nikdy predtým som také meno nepočula ani mi to nič nehovorilo, ale jej fotografia ma ihneď upútala: vážny, smelý, rozhodný a pritom milý pohľad mi hneď dodal odvahy! V danom momente som ešte zachytila na poslednej strane modlitbu na obdržanie milostí. 
                     Po návrate domov, ešte v ten večer som nechala všetko ostatné stranou a začala som sa modliť s úmyslom, že budem takto pokračovať deväť dní prosiac Matku Alfonzu Máriu ako matka o príhovor za problémy môjho syna. Modliac sa takto intenzívne, na tretí alebo štvrtý deň prišla správa, že syn môže nastúpiť do zamestnania. Viac som nepochybovala o milosti zhora. Ďakujem Matke Alfonze Márii a všetkým  svätým!
    Každý večer pokračujem v modlitbe k Matke Alfonze Márii, ktorá sa medzi časom stala mojou dôverníčkou v malých i veľkých problémoch, od ktorých nie som v živote ušetrená.
                     Ďakujem aj všetkým sestrám, ktoré sa venujú trpiacim a  poteším sa každej novej  informácii o Vašej drahej Matke Alfonze Márii.
    Vaša

    Elvira Rubino, Rím

     

  •  

    * * * * *

    Nezabúdame ďakovať za milosť, ktorú mám týmto Boh na príhovor

    Matky Alfonzy Márie Eppinger

    udeľuje.

    Ceníme si každú ochotu napísať  svedectvo plné hlbokej viery a neklamnej dôvery v moc Najvyššieho, ktoré ostane pre všetkých nás povzbudením k modlitbe za blahorečenie našej zakladateľky.

    Plní nádeje sa obraciame aj naďalej k Matke Alfonze Márii Eppinger a prosíme ju o príhovor u Boha.
    Viera je dynamická sila a Boh prejavuje svoju moc a povzbudzuje nás k obráteniu.
    Tvárou v tvár sa viera stáva neustálym utiekaním sa k nevyčerpateľnému Božiemu milosrdenstvu a očakávaním všetkého od neho.

     

    Postulazione M.A.M.