Oberbronn, 28. August 2009

Homília Mons. Jean Pierre GRALLETA,
arcibiskupa zo Štrasburgu

       k 160. výročiu založenia
Kongregácie Sestier Božského Vykupiteľa

     160 rokov: to je vek, ktorý nemá nikto z nás a ktorý ani tí najzdatnejší nedokážu dosiahnuť. Neexistuje teda žiaden očitý svedok toho, čo sa vtedy stalo v blízkom kúpeľnom meste Niederbronn, keď sa mladá Alžbeta Eppinger, po odporúčaní farára  Reicharda a s podporou biskupa Rässa utiahla do jednoduchého domu, aby tu založila nové rehoľné spoločenstvo.

Bolo to  28. augusta 1849.
A potom sa  náhle valili udalosti:
•  7. septembra bola posvätená kaplnka domu,
• 10. septembra prijala Alžbeta nové meno, sestra Alfonza Mária a dostala rehoľný odev, ktorý nikdy viac neodložila; zároveň sa s ňou k tomu zaviazali tri ďalšie mladé ženy,
• 25. septembra sa ešte pripojilo deväť postulantiek a ďalších jedenásť v  októbri
• na konci roka 1849 bol založený noviciát.

           Plán pre tento nový inštitút bol už vlastne predložený biskupovi začiatkom januára 1849 a v lete aj schválený. Teda počas jedného roka boli pevne a rýchlo postavené základy Kongregácie. Na toto všetko si teraz, po 160 rokoch s obdivom a plní úžasu spomíname.

           Opäť sa tu ešte väčšmi potvrdila zásada, ktorú vyslovil Gamaliel v Skutkoch apoštolských o kresťanskom spoločenstve: „Ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť“ (Sk 5,38).

           Kongregácia „dcér Božského Spasiteľa“ - neskôr premenovaná na „dcéry Najsvätejšieho Vykupiteľa“ – neišla iba tak, ale rýchlo a pozoruhodne sa rozvíjala – vo Francúzsku, na juhu Nemecka, vo vtedajšom Rakúsko - Uhorsku, v Portugalsku – neskôr dokonca prekročila aj moria a dosiahla africký kontinent, južnú Ameriku a Indiu.
Dnes žijú a pôsobia sestry Matky Alfonzy Márie v početných častiach sveta: veľká časť z vás je dnes tu zastúpená.

            Ako dobre viete, ešte v čase zakladateľky sa udialo nešťastné pretrhnutie, ktoré viedlo k vzniku paralelných vetiev. Avšak naša doba je ovplyvnená povzbudivým zbližovaním kongregácií toho istého pôvodu. Všetci ste podpísali spoločnú žiadosť k obnoveniu procesu blahorečenia Matky Alfonzy Márie.
           Jubileum 150. výročia založenia bolo aj rokom, v ktorom sa Viedenská kongregácia znova zjednotila s pôvodnou a v terajšom 160. roku založenia dali sestry z Bratislavy a Oberbronnu žiadosť do Ríma k fúzii, ktorá bola medzitým schválená. Dňa 19. júla sa fúzia naozaj uskutočnila. Zjednotené i ešte samostatné kongregácie spolu sú na radosť všetkým tu prítomným, ktorí oslavujú dnes výročie  založenia.
           Nezamýšľam sa nad tým, aby som znova rozbalil život zakladateľky, ani aby som znova do detailu znázornil dejiny z ktorých ste vyšli. Chcel by som vás jednoducho upozorniť na niektoré črty, ktoré tu už boli od vášho začiatku a sú ešte dnes aktuálne.

           Keď si prehlbujeme poznanie o živote vašej zakladateľky, objavujeme, že jej cesta nebola nakreslená. Pre ňu ako dcéru roľníka všetko poukazovalo na to, že aj ona ako mnoho mladých ľudí v jej veku, ako jej súrodenci, sa vydá a bude pomáhať svojmu mužovi v poľnohospodárskej činnosti. Bola dosť ťažko chorá, tým bola nútená ostávať vo svojej izbe a byť od všetkých izolovaná. Z tejto nepriaznivej situácie – čo je naozaj paradox – ona však získava: celý deň sa venuje modlitbe a nazeraniu. Je celkom a úplne pripravená, aby prijala kňazov a veriacich, ktorí prichádzali do jej izby jeden po druhom vo veľkom počte, aby tam dostali cenné duchovné poučenia.

            O niekoľko rokov neskôr, keď sa jej zdravotný stav zlepší, volí si rehoľný život. Prirodzene myslí na to, že vstúpi do jednej z tých mála ženských kongregácií, ktoré ešte existovali po revolučných nepokojoch vo Francúzsku: k sestrám z Rappoltsweiler, ktoré sa venovali školám. Odmietnutie biskupa na ňu zapôsobí ako tvrdý úder. Toto odoprenie Alžbete však umožňuje, že nachádza svoje vlastné povolanie.
           V tých časoch sa totiž nikto nestará o opatrovanie núdznych chorých v ich domovoch, ktorí sú ponechaní sami na seba vo svojich rodinách.
Táto bieda jej doby, ktorú pravdepodobne sama skúsila počas svojej vlastnej choroby, je dôvodom založenia nového inštitútu, ktorý sa veľmi rýchlo rozvíja, predovšetkým preto, lebo presne zodpovedá požiadavkám doby.  
           Bol to Duch Boží, ktorý viedol mladú Alžbetu – cez prekvapenia, sklamania, cez viditeľné neúspechy a bolestné odmietnutia. Napriek tomu sa vo všetkom necháva viesť týmto Duchom.

           Alžbeta ešte ako celkom mladá bola dojatá pohľadom na ukrižovaného Ježiša, ktorý bol znázornený na kríži v blízkom poli. Pýta sa, čo asi tento muž vykonal, keď ho tak ukrutne potrestali a keď bol predsa nevinný, akou láskou asi musel všetko prijímať, keď obetoval svoj život.
           Toto tajomstvo kríža bolo potom vpísané do srdca inštitútu, ktorý založila: tajomstvo Krista, Vykupiteľa ľudstva, tajomstvo Spasiteľa, ktorému z otvoreného srdca bohato vytryskla na celé ľudstvo voda: „S radosťou čerpajte z prameňov spásy“.
           Alžbeta si veľmi priala, aby jej sestry boli istým spôsobom spolupracovníčkami Krista v jeho spásonosnom diele. Tým že opatrujú chorých, že pomáhajú chudobným, že sa podujímajú na výchovu ľahostajných a opustených detí.
          Sestry sa neskôr vo veľkom počte angažujú v nemocniciach, na klinikách, ale predovšetkým ako zdravotné sestry na dedinách. Veľa alsaských obcí si s vďačnosťou spomína na zdravotné sestry, ktoré boli v danom okamihu pohotové, aby ošetrili ranených alebo bdeli pri zomierajúcich.
            Sestry nosili kríž Ježiša a nosia ho stále. Tento kríž nie je iba znakom ich kresťanskej viery vo svete plnom dezorientácie: On hovorí predovšetkým o prameni ich zaangažovania  sa pre ľudí.

         Máte naozaj krásny dôvod k tomu, aby ste oslavovali 160 rokov peknej intuície Alžbety Eppinger. Oživte teda nanovo vaše rehoľné zasvätenie a dúfam, že ho zároveň budete nanovo odkrývať ostatným.
         Biskup Räss zo Štrasburgu vo svojom čase zakladateľku silno povzbudil, môžeme povedať, že zohral podstatnú úlohu.
         Ja, jeho nástupca, biskup zo Štrasburgu vás zo svojej strany tiež povzbudzujem. Povzbudzujem vás, v milosti vernosti a v odvahe k všetkému, čo je nové.
         A žehnám vás krížom Božského Vykupiteľa.

+ Jean Pierre GRALLET,
arcibiskup zo Štrasburgu