alfonzamariaeppinger.com

 

 

Profil * Duchovný profil

 

Matky Alfonzy Márie Eppinger,
zakladateľky Kongregácie Sestier Božského Vykupiteľa
Niederbronn, Alsasko (Francúzsko), 9. september 1814 – 31. júl 1867

„Všetko na Božiu česť a spásu sveta!“
Parafrázujúc historikov Alfonza Mária (Alžbeta) Eppinger patrí k veľkým duchovným postavám Francúzska v storočí, v ktorom žila; bola neúnavná v oslave Boha.
Vzácny kvet Alsaska, Alžbeta Eppingerová sa narodila 9. septembra 1814 v Niederbronne, na severe Alsaska (Francúzsko).
Prvorodená z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny, vyrastala v jednoduchých pomeroch v rodinnom prostredí, kde zdieľala každodenné ťažkostí  a zúčastňovala sa na živote farností.

Matka Alfonza MariaAlžbeta bola krehkého zdravia a od detstva poznala, čo znamená byť chorá. Už od rannej mladosti hoci slabá a nevzdelaná (ide neskoro do školy, je potrebné poznamenať, že vedela iba čítať, ale nie písať, okrem svojho podpisu) bola priťahovaná kontempláciou Pánovho utrpenia s osobitnými milosťami už od prvých rokov, z ktorých čerpala silu pri dosahovaní dokonalosti pod vedením svojho farára Jána Dávida Reicharda (predovšetkým on zapisoval, čo Alžbeta hovorila alebo diktovala) od 1823 – 1867, teda až do svojej smrti. Alžbeta túžila po tom, byť stále v blízkosti niekoho, kto hovoril o Bohu a o Božej Matke. Od malička rastie v zjednotení s Bohom, v úcte k Najsvätejšej oltárnej sviatosti a po prvom svätom prijímaní prosí farára, aby mohla prijímať často – čo nebolo v zhode so zvykom vtedajšej doby. Po jej veľkom naliehaní jej to Reichard dovolí.
Alžbeta bola za každej okolnosti pripravená utekať pred hriechom. Jej temperament bol vzdorovitý, ale nevzdávala sa a pokračovala v duchovnej formácii. Stala sa tak vzorom poslušnosti počas celého svojho života, podriaďuje jej všetky svoje činnosti, dáva sa neustále viesť. Živí v sebe veľkú dôveru v Božie milosrdenstvo.
Vďaka silnému charakteru a veľkodušnosti prekonala skúšky každého druhu tak fyzické ako aj duševné bez toho, aby ju to zbavilo odvahy. V roku 1846 počas druhej choroby, ktorá trvala dlho a bola bolestnejšia než predchádzajúca  Alžbeta Eppinger  dostala dar vízií – prítomnosť mystického Ježiša Krista , ktorý sa jej zjavoval, hovoril k nej a potešoval ju  - upadala do hlbokej extázy.
Vnútorne cíti silnú túžbu po rehoľnom živote. V bolestiach choroby Boh zväčšuje milosti, ktoré jej predtým už udelil.
Následne dostala dar predpovedať budúce veci, ktoré sa splnili v krátkom čase, spoznávala čo sa skrýva v srdci človeka, dávala múdre rady  a tak sa chýr o nej rozšíril po celom Francúzsku, dokonca aj v Ríme a z každého kúta k nej prichádzali ľudia, ktorí túžili stretnúť tú, ktorú nazývali „Extatička z Niederbronnu“.
Stávalo sa, že v niektoré dni počet návštevníkov dosiahol číslo 80 na deň, ktorých prijímala v rodičovskom dome. Napriek tomu bola vždy vnútorne sústredená, vyrovnaná, veselej mysle, aj keď znášala útoky zlého ducha.
Mystické fenomény, ktoré sa jej týkali boli zachytené dobre informovaným svedkom, kňazom Claudiom Ignácom Bussonom od roku 1849 až do roku 1853, ktorý publikoval sériu písomnosti Alžbety Eppingerovej pod názvom: „Život a mystické fenomény extatickej ženy Alžbety Eppinger z Niederbronnu“.
Farár Reichard upozornil na tieto udalosti biskupa zo Štrasburgu Mons. Andreja Rässa, pastiera diecézy od roku 1842 do 1887, ktorý osobne prišiel do Niederbonnu v júli 1848 overiť si mystické fenomény. Alžbetu podrobil  viacerým skúškam, výsledky ktorých posúril aj Svätej Stolici zakaždým mal pri nej dojem, že sa nachádza pri silnej duši mimoriadnych čností, ktorá uteká od hluku zástupu. Alžbeta naopak prejavila túžbu  vstúpiť k sestrám Božej prozreteľnosti v Ribeauville, ale biskup z opatrnosti nariadil čakať.
V tom čase Alžbeta trpela veľa kvôli prenasledovaniu Cirkvi a mala veľkú voči pápežovi.
V septembri 1848 naplno pochopila nepokoj, ktorý  ju prepadol, inými slovami cítila isté uľahčenie ľudského utrpenia, základné prekážky pochopiť Božiu lásku, ktorú Boh ponúka všetkým ľuďom, ťažkosti, ktoré sama prežila počas dlhej skúsenosti ako trpiaca chorá. Jasne počula vnútorné volanie založiť inštitút.

Táto intuícia sa stála základom diela, ktoré malo slúžiť ošetrovaniu chudobných chorých v ich domovoch a vôbec chudobným bez rozdielu. Farár Reichard dal 22. januára 1849 k dispozícii štrasburskému biskupovi Mons. Andrejovi Rässovi Prvé pravidlá nadiktované Alžbetou Eppinger, ktorými sa malo rodiace dielo riadiť. Alžbeta aj keď veľmi chorá sa odrazu uzdravila a začala s uskutočňovaním diela, ktorému sa bude od teraz neúnavne venovať. Jednoducho žiarilo v nej ovocie Ducha Svätého.
Kongregácia Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa tak začala existovať 28. augusta 1849 po schválení biskupom Rässom. Bola postavená na pevnom základe úplnej chudoby  a veľkej jednoduchosti. Sama zakladateľka k tomu povzbudzovala sestry, aby to prísne zachovávali a prechádzala ich vlastným príkladom.

Kongregácia dostala svojho patróna svätého Alfonza z Liguori a z veľkej úcty k nemu Alžbeta prijíma rehoľné meno Alfonza Mária; 2. januára 1850 zložila rehoľné sľuby v Niederbronne, kde bol spočiatku materský dom kongregácie, neskôr premenovaný na Sestry Božského Vykupiteľa.
Biskupom Rässom bola menovaná za prvú generálny predstavenú, takto matka Alfonza Márie viedla kongregáciu 18 rokov, počas ktorých vzbudzovala  v ženách rôznych národností silnú túžbu pomáhať všetkým ľuďom poznávať lásku Krista. Vo svojom apoštolskom zápale za záchranu duší nebola ušetrená utrpenia, opovrhnutia a námietok nepriateľov, ale Ježiš ju potešoval slovami: „Trp, mlč a modli sa !“ a na inom mieste jej hovoril: „toto je moje dielo!“

Spoločenstvá sa rýchlo zväčšovali vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a zároveň rozširovali charitatívne diela podľa miestnych potrieb.

Zakladateľka mala mnoho nepriateľov, ale nikto z nich ju priamo nenapadol. Ona napriek všetkému ostávala aj v protivenstvách plná radosti. Vzhľadom na svoje vonkajšie aktivity nikdy sa nedala vyrušiť v spojení s Bohom.
Pán zdokonaľoval vnútornú krásu svojej pokornej služobnice, ktorá sa bez prestania modlila za to, aby čo najlepšie poznala Božiu vôľu. Vždy vedela zjednotiť modlitbu a prácu. Vlastnila heroickú pevnosť a preukázala ju v láske k Bohu a k blížnemu; bola horlivá v snahe za obrátenie hriešnikov.
Milovala hriešnikov, ale odmietala ich hriech. Vždy vyznávala svoju malosť.
Viedla kongregáciu s múdrosťou a bola veľmi reálna – dala solídnu základňu svojmu dielu a rehoľnej formácii sestier. Povzbudzovala ich k veľkej horlivosti pomáhať najopustenejším s mimoriadnym heroizmom zvlášť počas vojen (1854, 1859, 1864, 1866, ...) a v čase cholery a týfusu (1854 -1855). V týchto najťažších momentoch ich povzbudzovala, aby utekali pre pochvalou a hľadali iba to, čo slúži k oslave Boha. Svoj prvý list (napísanom rukou jej sekretárky sestry Adely, ktorý bol adresovaný jednej chorej sestre zakončila slovami: „Boh chce, aby ste sa stali veľkou svätou. Nechajte ho, aby to urobil podľa svoje vôle. Vy nestratíte nič – Vaša duchovná matka Alfonza Mária.“

Matka Alfonza Mária zomrela v Niederbronne 31. júla 1867 vo veku 53 rokov, kde bola aj pochovaná. Dňa 8. novembra 1950 biskup Mons. Weber zo Štrasburgu nariadil exhumáciu a prenesenie telesných pozostatkov božej služobnice do Oberbronnu.

späť