alfonzamariaeppinger.com

 

 

Čo o nej hovoria a píšu

 PrintBack

 

Zdanlivo bez šancí ...

 

... ale opretá o Boha. Pochádza z alsaského Niederbronu, z roľníckej rodiny, z 11-tich detí. Hovorí nemeckým dialektom. Je nevzdelaná a nemá príťažlivý vzhľad. Trochu číta a dokáže sa podpísať. Nie je nadaná. Chorľavie. Trápi ju chronický zápal priedušiek, týfus a zvláštna nervová slabosť, pri ktorej stráca reč. Zakúša utrpenie „z blízka“. Na sebe. Trpí fyzicky, psychicky a pocitom, že je chudobnej rodine na ťarchu. Alžbeta Eppingerová – matka Alfonza Mária, zakladateľka kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa, ctihodná Božia služobnica.

Ako štvorročná sa zaoberá modlitbou viac, než hraním s bábikami a v šiestich rokoch chápe tajomstvo kríža. Počas choroby v období dospievania má vízie. Táto alsaská (skoro analfabetka) predpovedá krízu a revolúciu. Vidí pápeža v sieti pätolizačov. Vidí úpadok kláštorov a kléru. „U kňazov vychladlo nadšenie pre Božie kráľovstvo a spásu duší, priveľmi lipnú na dobrách tohto sveta.“ Vízie spôsobia, že sa o nej hovorí ďaleko za hranicami Alsaska. Ľudia ju vyhľadávajú a na každého hlboko zapôsobí. Nazvú ju „exstatičkou z Niederbronu“. Má aj nepriateľov a označia ju za hysterickú. Nebráni sa. Mlčí. Sama seba sa pýta, či nie je hračkou vlastnej obrazotvornosti. Faktom však zostáva, že nerozhľadená, nikdy noviny nečítajúca a izolovaná Alžbeta presne vie, čo sa vo svete (prvej polovice 19. storočia) deje. Vízie prestanú a už nikdy sa nevrátia. Alžbete to neprekáža.

Nedostane povolenie vstúpiť do kláštora. Neskúsená, nevzdelaná, chudobná a chorľavá Alžbeta sa rozhodne založiť kongregáciu. Má 35 rokov. Od tohto momentu ju choroba úplne opustí. „Netráp sa nad tým, je to moje dielo ...“ a Alžbeta, teraz už matka Alfonza Mária, poslúchne. Prejaví sa ako skvelá organizátorka. Kongregácia rastie bez akejkoľvek propagácie. O dorast nemá núdzu. Nechce klauzúru. Vie, že doba si vyžaduje apoštolát. Preto sestry vychádzajú z kláštora do chalúp, ošetrovať chorých. V tej dobe neslýchaný čin! Zrodilo sa podomové ošetrovanie. Smelé, odvážne a nebezpečné. „Čaká vás únava a znechutenie! ... nech vás nič neodstraší, nič nezamotá, nič nezbaví odvahy!“ Sestry zmierňujú utrpenie a nedostatok všetkého možného druhu. Vracajú chudobným dôstojnosť. Vidia v nich samotného Ježiša Krista. Nepoznajú výraz ekumenizmus, ale ekumenicky sa správajú. Poskytujú pomoc každému, kto ju potrebuje. Nerozlišujú medzi vierovyznaním. Žijú v nábožensky zmiešanom prostredí.

Matka Alfonza nie je len dobrou organizátorkou, ale aj výbornou vychovávateľkou. Viac než rozumom, riadi sa intuíciou, vnuknutiami a vlastnou skúsenosťou s Bohom. Hovorí jednoducho ale absolútne presvedčivo. „ ... vtedy ešte významní muži hĺbkovej psychológie neboli ani na svete. Predsa žasneme nad jemnými psychologickými pohľadmi a vznešenou taktnosťou tejto ženy z ľudu.“ Jasne formulovala cieľ, ale nikdy nikoho k ničomu nenútila. Veľmi dobre poznala všetky úskalia života rehoľnej sestry. Skôr varovala, než prikazovala. Skôr povzbudzovala k premýšľaniu, než donucovala. „Tiché uvažovanie nenahradí žiadna slepá horlivosť.“

Jej sestry sú ženami modlitby, ktorá vyviera viac zo srdca, než spočíva v recitovaní. A hoci tvrdí svojim sestrám „kým trpíte, ste na dobrej ceste“ (parafrázované ústami životopisca), niet v týchto slovách nijakej masochistickej sebalásky, ale hrdinský postoj voči tomuto faktu. Hrdinstvo prameniace z radosti vykúpenia. Vykúpenie Ježišom Kristom je zdrojom radosti a sily, z ktorej rehoľná sestra žije, lebo vie, že je milovaná. Toto vedomie ju chráni pred smútkom a zradnou malomyseľnosťou.

Napriek jej jednoduchému zjavu a ešte jednoduchšiemu pôvodu, mala silný vplyv na ľudí. Možno preto, že po nijakej moci nad nikým nikdy netúžila. Jej „moc“ spočívala v bezmocnosti. Doslova a do písmena. Všetko, čo robí, robí ticho a nenápadne. Jednoducho robí to, čo má robiť a o ostatné sa nestará. Opiera sa jedine o Boha a ten jej stačí.

Matka Alfonza umiera v roku 1867 na následky mozgovej príhody. Má 53 rokov. Je považovaná za nekanonizovanú sväticu. Zatiaľ. Môžeme sa nazdávať, že vzhľadom na jej nenápadnosť, jej tento stav „vyhovuje“. Chcela zostať zabudnutá ... 19. decembra 2011 pápež Benedikt XVI. udeľuje matke Alfonze Márii titul ctihodná Božia služobnica.

Matka Alfonza bola vnútorne vyrovnaným človekom. Trochu drsná, no triezva. Nikdy „intelektuálne nekoketovala“ s diablom. Považovala sa za príliš jednoduchú. A práve preto „v búrkach času niesla kresťanstvo so všetkou skromnosťou“ a jednoduchosťou. A preto pravdivo!

 

Spracované podľa Nigg, Walter: Nenápadná svätica. Rím, Postulazione M. A. M. 2011.

 

zdroj: www.postoy.sk/content/zdanlivo-bez-sanci

späť